„Filozofiu neštudujeme rukami ani nohami, ani žiadnou inou časťou tela, ale dušou.“

Tvoje skutočné bytie nepozná ani čas, ani začiatok, ani koniec, ani hranice žiadneho jednotlivého jestvovania.

Naša bytosť je plnšia, keď sa obraciame Ta; to je náš vzostup. Držať sa bokom znamená samotu a úbytok.

Duša je pri všetkej svojej hodnote len druhotná - je obrazom Rozumového Princípu.

Tú veľkú Dušu si musí predstaviť iná duša - duša, ktorá sa stala hodnou hľadieť, vyslobodená z čara, čo spútava ostatných, a spočívajúca v tichosti.

Ak je prítomnosť duše tým, čo dáva veciam hodnotu, ako môže človek zľahčovať sám seba a naháňať sa za inými vecami? Vážiš si dušu inde - vtedy si váž aj seba samého.

Keď tento stav trvá dlho, duša sa stáva zbehom z celku.