„Mám také povolanie, že môžem v tomto pomerne vysokom veku hrať nielen divadlo, ale aj…“

Dnes mám šesťdesiatdeväť rokov. To je v podstate katastrofa.

Preto nám starším ľuďom čas beží rýchlejšie, ako keď sme boli mladí.

Začínali sme veľmi mladí, ja som mal devätnásť rokov.

Najlepšou výbavou na starobu je žiť v súlade s prírodou.

Kým sa dostanete k dvadsiatke, tridsiatke, štyridsiatke, päťdesiatke a šesťdesiatke, začnete sami seba lepšie poznať. Už to nie je také zlé, je to lepšie.

V tom je skutočný problém sveta - príliš veľa ľudí dospeje. Zabudnú. Nepamätajú si, aké to bolo mať dvanásť rokov. Povyšujú sa nad deti, pristupujú k nim ako k menejcenným. Ja to tak robiť nebudem. Príbeh môžem prispôsobiť, áno. Ale nebudem ho zľahčovať a nebudem sa nad deti povyšovať.