„Rozhodni sa veriť, že sa môže stať niečo dobré a že sa to deje práve teraz. Tvojou…“

Šťastie je ako burina – s trochou svetla vyrastie kdekoľvek.

Keď ma skúsenosť naučila, že všetko bežné, čo sprevádza spoločenský život, je márne a bezvýznamné, a keďže som videl, že nič z toho, čoho som sa obával, samo osebe nie je ani dobré, ani zlé, iba pokiaľ tým je zasiahnutá myseľ, rozhodol som sa napokon skúmať, či neexistuje nejaké skutočné dobro, schopné odovzdávať sa, ktoré by pôsobilo na myseľ samotnú, s vylúčením všetkého ostatného.

Samotný boj smerom k výšinám stačí na naplnenie ľudského srdca. Treba si predstaviť Sizyfa šťastného.

Šťastie a absurdno sú dvaja synovia tej istej zeme. Sú neoddeliteľné.

Len na to, aby sme boli šťastní, treba čas. Veľa času. Aj šťastie je dlhá trpezlivosť.

Kto ovláda sám seba, ovláda svoj život, svoje okolnosti, svoj osud – a kamkoľvek ide, nosí si so sebou svoje šťastie ako trvalé vlastníctvo.