„Keď programujeme počítač, aby inteligentne robil rozhodnutia po zistení svojich možností…“

Ak sa dá o niekom povedať, že má nesprávny postoj, netreba už venovať pozornosť jeho argumentom.

Kto odmieta počítať, je odsúdený hovoriť nezmysly.

Nemôžeš kontrolovať, ako sa k tebe druhí správajú, ale môžeš kontrolovať svoju vlastnú reakciu a to, ako si toto správanie vysvetľuje tvoja myseľ hľadajúca zmysel.

Raz som počul veliteľa letectva hovoriť svojim pilotom, že každú sekundu robia rozhodnutie - buď zmeniť kurz, alebo ostať na súčasnom kurze - a že by mali o svojom konaní vždy rozmýšľať ako o aktívnych rozhodnutiach. Problém je, že len málokto z nás takto o svojich rozhodnutiach premýšľa. Sťahovanie, svadbu, zmenu zamestnania - to považujeme za rozhodnutia. No zotrvanie na tom istom mieste, zostať slobodný, ostať v tej istej práci - to za rozhodnutia väčšinou nepovažujeme, aspoň nie v rovnakej miere.

Ľudia si len zriedka vyberajú veci v absolútnych hodnotách. Nemáme vnútorný merač hodnoty, ktorý by nám povedal, koľko čo stojí. Namiesto toho sa sústreďujeme na relatívnu výhodu jednej veci oproti druhej a podľa toho odhadujeme hodnotu.

Na mnohé otázky neexistujú jednoznačné odpovede. Čo skutočne rozhodovalo, bol váš myšlienkový proces.