„Ak sa dá o niekom povedať, že má nesprávny postoj, netreba už venovať pozornosť jeho…“

Kto odmieta počítať, je odsúdený hovoriť nezmysly.

Keď programujeme počítač, aby inteligentne robil rozhodnutia po zistení svojich možností, preskúmaní ich dôsledkov a rozhodnutí, ktorá je najvýhodnejšia, najmorálnejšia či čokoľvek iné, musíme ho naprogramovať tak, aby zaujal k svojej slobode voľby postoj v podstate rovnaký, aký k tej svojej musí zaujať človek.

Nemôžeš kontrolovať, ako sa k tebe druhí správajú, ale môžeš kontrolovať svoju vlastnú reakciu a to, ako si toto správanie vysvetľuje tvoja myseľ hľadajúca zmysel.

Raz som počul veliteľa letectva hovoriť svojim pilotom, že každú sekundu robia rozhodnutie - buď zmeniť kurz, alebo ostať na súčasnom kurze - a že by mali o svojom konaní vždy rozmýšľať ako o aktívnych rozhodnutiach. Problém je, že len málokto z nás takto o svojich rozhodnutiach premýšľa. Sťahovanie, svadbu, zmenu zamestnania - to považujeme za rozhodnutia. No zotrvanie na tom istom mieste, zostať slobodný, ostať v tej istej práci - to za rozhodnutia väčšinou nepovažujeme, aspoň nie v rovnakej miere.

Ľudia si len zriedka vyberajú veci v absolútnych hodnotách. Nemáme vnútorný merač hodnoty, ktorý by nám povedal, koľko čo stojí. Namiesto toho sa sústreďujeme na relatívnu výhodu jednej veci oproti druhej a podľa toho odhadujeme hodnotu.

Na mnohé otázky neexistujú jednoznačné odpovede. Čo skutočne rozhodovalo, bol váš myšlienkový proces.