„Ale pravda je pre mňa svätejšia – pre mňa, ktorý filozofiou dokazujem, bez porušenia…“

Najväčším nepriateľom pravdy nie je často lož – úmyselná, vykonštruovaná a nečestná – ale mýtus – trvalý, presvedčivý a nereálny. Príliš často sa držíme klišé našich predkov. Všetky fakty podrobujeme vopred pripravenému súboru výkladov. Užívame si pohodlie názoru bez nepohodlia myslenia.

Fyzici si uvedomili, že matematika, použitá s dostatočnou starostlivosťou, je osvedčenou cestou k pravde.

Objektívne pravdy vedy nie sú založené na systémoch viery. Nestanovuje ich autorita vodcov ani sila presviedčania. Ani sa neučia opakovaním či čerpaním z mágického myslenia. Popierať objektívne pravdy znamená byť vedecky negramotný, nie ideologicky principiálny.

Keď ľudia veria príbehu, ktorý je v rozpore s dôkazmi, ktoré si môžu sami overiť, hovorí mi to, že ľudia podceňujú úlohu dôkazov pri formovaní vnútorného systému presvedčení. Prečo je to tak, nie je jasné, ale umožňuje to mnohým ľuďom pevne sa držať myšlienok a predstáv založených výlučne na domnienkach.

Pri vedeckom skúmaní prírodného sveta je jedinou horšou vecou ako slepý veriaci vidiaci popierač.

Sila a krása fyzikálnych zákonov spočíva v tom, že platia všade, či už v ne veríte, alebo nie. Inými slovami, po zákonoch fyziky je všetko ostatné názor.