„Neverím náhlym osvieteniam: to, čo pokladáme za objav, je veľmi často iba dôverne známa…“

Vnútri človeka prebieha dynamický zápas medzi tým, čo si vedome myslí, a nejakým poznatkom, nejakým pohľadom, ktorý sa usiluje zrodiť.

Je hrozné vidieť vlastný zmätok a rozumieť mu.

Moja myšlienka som ja: preto sa nemôžem zastaviť. Existujem, pretože myslím... a nedokážem si zabrániť myslieť.

Poradie a súvislosť myšlienok je totožné s poradím a súvislosťou vecí.

So vzburou sa rodí uvedomenie.

Najväčšou úsporou, akú možno urobiť v poriadku myslenia, je prijať nezrozumiteľnosť sveta – a venovať pozornosť človeku.