„Na mnohé otázky neexistujú jednoznačné odpovede. Čo skutočne rozhodovalo, bol váš…“

Raz som počul veliteľa letectva hovoriť svojim pilotom, že každú sekundu robia rozhodnutie - buď zmeniť kurz, alebo ostať na súčasnom kurze - a že by mali o svojom konaní vždy rozmýšľať ako o aktívnych rozhodnutiach. Problém je, že len málokto z nás takto o svojich rozhodnutiach premýšľa. Sťahovanie, svadbu, zmenu zamestnania - to považujeme za rozhodnutia. No zotrvanie na tom istom mieste, zostať slobodný, ostať v tej istej práci - to za rozhodnutia väčšinou nepovažujeme, aspoň nie v rovnakej miere.

Ľudia si len zriedka vyberajú veci v absolútnych hodnotách. Nemáme vnútorný merač hodnoty, ktorý by nám povedal, koľko čo stojí. Namiesto toho sa sústreďujeme na relatívnu výhodu jednej veci oproti druhej a podľa toho odhadujeme hodnotu.

Každý deň som potreboval Boha, aby som sa ubránil záplave myšlienok.

Povinnosťou ľudského rozumu je pochopiť, že existujú veci, ktoré nemôže pochopiť, a aké sú to veci. Ľudský rozum sa nízko zaoberal iba samotným chápaním, no keby si dal tú námahu a zároveň pochopil sám seba, musel by nevyhnutne dospieť k paradoxu.

Pomalá chápavosť teda ešte nemusí byť znakom slabého rozumu. Ten, kto je pohotový v abstrakciách, nebýva vždy hlboký, často je iba veľmi povrchný.

Je totiž krajne absurdné očakávať od rozumu osvietenie, a pritom mu vopred predpisovať, na ktorú stranu sa má prikloniť.