„Pomalá chápavosť teda ešte nemusí byť znakom slabého rozumu. Ten, kto je pohotový v…“

Každý deň som potreboval Boha, aby som sa ubránil záplave myšlienok.

Povinnosťou ľudského rozumu je pochopiť, že existujú veci, ktoré nemôže pochopiť, a aké sú to veci. Ľudský rozum sa nízko zaoberal iba samotným chápaním, no keby si dal tú námahu a zároveň pochopil sám seba, musel by nevyhnutne dospieť k paradoxu.

Je totiž krajne absurdné očakávať od rozumu osvietenie, a pritom mu vopred predpisovať, na ktorú stranu sa má prikloniť.

Ľudský rozum má ten zvláštny osud, že je v jednom druhu svojho poznania sužovaný otázkami, ktoré si vzhľadom na samu povahu rozumu nemôže odopierať, no na ktoré, pretože prevyšujú všetky jeho schopnosti, tiež nemôže odpovedať.

Poznanie a konanie sú, ako sa všetci zhodujú, veľmi úzko späté. Ja idem ešte ďalej a som presvedčený, že poznanie a konanie sú v sokratovskom zmysle často synonymné, dokonca totožné. Tam, kde poznáme plne a úplne, primerané konanie nasleduje automaticky a reflexívne. Voľby sa potom robia bez konfliktu a s plnou spontánnosťou.

Pochybnosti sú súčasťou života. Pochybnosti sú dobré, pretože znamenajú, že sa nepovažujete za príliš dobrého.