„V Rwande nikto nechce vidieť to, čo sme videli my. Keď veci fungujú, chceme, aby tak…“

Podľa všetkého sa svet zhoršuje odvtedy, čo bol stvorený.

Minulosť je to, čo sa skutočne stalo. História je len to, čo niekto napísal.

Nemožno a nesmie sa snažiť vymazať minulosť len preto, že nezapadá do prítomnosti.

Dejiny takmer vždy píšu víťazi a dobyvatelia a podávajú ich pohľad. Alebo sa aspoň verzia víťazov dostáva do popredia a drží pole.

Ľudský život sa mení na skutočné utrpenie, na peklo, len vtedy, keď sa prekrývajú dve doby, dve kultúry a náboženstvá.

Ľudia stále kričia, že chcú vytvoriť lepšiu budúcnosť. Nie je to pravda. Budúcnosť je apatická prázdnota, ktorá nikoho nezaujíma. Minulosť je plná života, chce nás dráždiť, provokovať a urážať, lákať nás, aby sme ju zničili alebo prefarbili. Jediný dôvod, prečo chcú byť ľudia pánmi budúcnosti, je zmeniť minulosť. Bojujú o prístup do laboratórií, kde sa retušujú fotografie a prepisujú životopisy a dejiny.