„Milovala som modlenie, chodenie do kostola a všetko, čo súviselo s Bohom. Obzvlášť som…“

Medzi náboženstvom a poverou robím ten zásadný rozdiel, že povera je založená na nevedomosti, kým náboženstvo na poznaní.

Zjavenie Božie možno preukázať jedine múdrosťou učenia, nie zázrakmi, teda inými slovami – nie nevedomosťou.

Všetky obrazy sveta majú sklon skazit sa, keď ich necháme na cirkevné byrokracie. No to neznamená, že by bolo vytváranie obrazov sveta zbytočné. A môžem len opakovať, že popieranie pozostatkov starých svetových obrazov je na naše vlastné riziko, lebo ich nepremôžeme tak, že ich vyhlásime - so všetkou pravovernosťou skepticizmu - za akýsi tajný hriech. Nie sú menej mocné len preto, že sú popierané.

Náboženská viera nie je výrokom o Skutočnosti, ale náznakom, stopou k niečomu, čo je tajomstvom.

Majster v týchto príbehoch nie je jediná osoba. Je hinduistickým guruom, zenovým róšim, taoistickým mudrcom, židovským rabínom.

Vylúpal som jadro Koránu a kosť som hodil psom.