„Závistlivo pomyslela na šťastnejší údel mužov, ktorí sa môžu vždy slobodne ponoriť do…“

Nadradenosť názoru jedného muža nad názorom druhého nikdy nie je taká veľká ako vtedy, keď ide o názor na ženu.

To je na dievčatách to. Zakaždým, keď urobia niečo pekné, aj keď nie sú veľmi pekné alebo sú trochu hlúpe, napoly sa do nich zamilujete a potom neviete, na čom ste.

Po celej Afrike sú ženy primárnymi opatrovateľkami, nesúc značnú zodpovednosť za obrábanie pôdy a kŕmenie svojich rodín. V dôsledku toho si často ako prvé uvedomia škody na životnom prostredí, keď sa zdroje stávajú vzácnymi a nie sú schopné uživiť ich rodiny.

Raz tu budú dievčatá a ženy, ktorých meno už nebude znamenať len opak mužského, ale niečo samo osebe, niečo, čo nenúti myslieť na doplnok a hranicu, ale iba na život a skutočnosť: ženská ľudská bytosť.

Prečo by sme ich teda pripúšťali k abecede a potom ich odháňali od kníh? Bojíme sa ich hlúposti? Čím viac zamestnáme ich myšlienky, tým menej miesta nájde hlúposť, ktorá vzniká z prázdnoty mysle.

Aj ženy sú stvorené na Boží obraz a majú podiel na jeho milosti a na kráľovstve budúceho sveta. Sú obdarené rovnakou bystrosťou mysle a schopnosťou poznávať (často väčšou než druhé pohlavie).