„Využi naplno každý svoj zmysel; teš sa zo všetkých podôb potešenia a krásy, ktoré ti svet…“

Nemyslím na všetku tú biedu, ale na krásu, ktorá ešte zostáva.

Zistila som, že vždy zostáva nejaká krása – v prírode, slnečnom svetle, slobode, v tebe samom; to všetko ti môže pomôcť.

Najkrajšie a najlepšie veci na svete nemožno vidieť ani sa ich dotknúť – možno ich len cítiť srdcom.

Niekedy sa hovorí, že vedci sú nenapraviteľní realisti, že ich vášeň pochopiť veci oberá svet o krásu a tajomstvo. No nie je vari podmanivé pochopiť, ako svet naozaj funguje — že biele svetlo sa skladá z farieb, že farba je spôsob, akým vnímame vlnové dĺžky svetla, že priezračný vzduch odráža svetlo, a že tým rozlišuje medzi vlnami, a preto je obloha modrá z rovnakého dôvodu, z akého je západ slnka červený? Poznanie o ňom neuberie západu slnka nič z jeho čara.

Krása živej bytosti nespočíva v atómoch, z ktorých je zložená, ale v spôsobe, akým sú tieto atómy poskladané.

Veľmi som chcel naučiť sa kresliť, z dôvodu, ktorý som si nechával pre seba: chcel som vyjadriť pocit, aký mám z krásy sveta.