„Obyčajný človek bol vždy zdravého rozumu, pretože obyčajný človek bol vždy mystik.“

Vysvetlenie sa čoskoro našlo v prevahe ducha nad holou hrubou silou.

Každá nadriadená myseľ rozlišuje podstatnú formu od zbytočnej, zavrhuje ju, a tak môže dosiahnuť svoje charakteristické, jasné, jemné a živé činnosti.

Odteraz už svet nie je pre dieťa chaosom; jeho myseľ sa podobá usporiadaným policiam knižnice alebo bohatého múzea; každý predmet je na svojom mieste, vo svojej kategórii.

Zdravý rozum predstavuje snahu mysle, ktorá sa neustále znova prispôsobuje a mení myšlienky, keď mení predmety.

Jedna Láska preniká celý svet, málokto ju celkom pozná: slepí sú tí, čo dúfajú, že ju uvidia svetlom rozumu, tým rozumom, ktorý je príčinou oddelenia — Dom Rozumu je veľmi ďaleko!

Nič nie je pre rozum nebezpečnejšie než lety predstavivosti a nič nebolo príčinou viac omylov medzi filozofmi.