„Čo by bolo, keby sa k tebe raz vo dne či v noci vkradol démon do tvojej najosamelejšej…“

Čo by bolo, keby sa k tebe raz vo dne či v noci vkradol démon do tvojej najosamelejšej samoty a povedal ti: „Tento život, ako ho teraz žiješ a ako si ho doteraz žil, budeš musieť žiť ešte raz a nespočetne veľa ráz znova; a nebude v ňom nič nové, ale každá bolesť a každá radosť, každá myšlienka a povzdych, i všetko nevýslovne malé či veľké vo tvojom živote sa ti bude musieť vrátiť, a to všetko v tom istom slede a poradí – aj tento pavúk a tento mesačný svit medzi stromami, aj tento okamih a ja sám. Večné presýpacie hodiny bytia sa neustále obracajú a ty s nimi, zrniečko prachu!" Nezvrhol by si sa a neskrípal by si zubami a nepreklial by si démona, ktorý takto prehovoril? Alebo si už raz zažil ohromujúci okamih, kedy by si mu odpovedal: „Si boh a nikdy som nepočul nič božskejšie."