Vo svojej praxi stretávam páry, ktoré už nečakajú na pozvanie do vnútorného sveta svojho partnera, ale rovno požadujú vstup, akoby mali nárok na neobmedzený prístup k súkromným myšlienkam tých, ktorých milujú.
Keď spolu vyjednávate len z pozície vlastného záujmu, nie spoločného prospechu, nevybudovali ste si dôveru, záväzok ani základ vzájomnej vernosti - pretože v tomto vzťahu vlastne ani nie ste naozaj prítomní.
Prvá fáza vzťahu je popri zábave a zaľúbenosti aj o budovaní dôvery a spoločnej budúcnosti.
Druhú charakteristiku ľudí, ktorí vychádzajú z terapie, je ťažké opísať. Zdá sa, že takýto človek čoraz viac objavuje, že jeho vlastný organizmus je dôveryhodný, že je vhodným nástrojom na nachádzanie najuspokojivejšieho správania v každej bezprostrednej situácii.
Učí sa, že pocity, ktoré existujú, sú dosť dobré na to, aby sa podľa nich dalo žiť. Nemusia byť pokryté fasádou.
Dospel som k presvedčeniu, že čím plnšie je človek pochopený a prijatý, tým viac má tendenciu odkladať falošné fasády, s ktorými čelil životu, a tým viac smeruje dopredu.