Skladateľ odhaľuje najvnútornejšiu podstatu sveta a vyjadruje najhlbšiu múdrosť rečou, ktorej jeho vlastný rozum nerozumie.
Hudba je taký bezprostredný výraz celej vôle, akým je ňou sám svet.
Keď počúvate hudbu, dokážete presiahnuť vlastnú bolesť, obrátiť sa k druhému človeku a cítiť sa spojení s celým ľudstvom, pretože viete, že aj on cítil ten istý žiaľ a tú istú lásku. Tým, že to vyjadríte, že sa spojíte s tou piesňou či obrazom, si uvedomíte, že nie ste sami.
Smutnú hudbu počúvame z rovnakého dôvodu, z akého chodíme do kostola, synagógy či mešity. Túžime po rajskej záhrade, túžime po Mekke, túžime po Sione, pretože prichádzame na tento svet s pocitom, že existuje dokonalejší a krajší svet, ku ktorému patríme, no už v ňom nie sme.
Veselé melódie nás nabádajú tancovať po kuchyni a pozvať priateľov na večeru. No je to smutná hudba, ktorá v nás vyvoláva túžbu dotknúť sa neba.
Počúvaj hudbu hlasov, spev vtáka, mohutné tóny orchestra, akoby si mal zajtra ohluchnúť.