Skladateľ odhaľuje najvnútornejšiu podstatu sveta a vyjadruje najhlbšiu múdrosť rečou, ktorej jeho vlastný rozum nerozumie.
Keď počúvate hudbu, dokážete presiahnuť vlastnú bolesť, obrátiť sa k druhému človeku a cítiť sa spojení s celým ľudstvom, pretože viete, že aj on cítil ten istý žiaľ a tú istú lásku. Tým, že to vyjadríte, že sa spojíte s tou piesňou či obrazom, si uvedomíte, že nie ste sami.
Smutnú hudbu počúvame z rovnakého dôvodu, z akého chodíme do kostola, synagógy či mešity. Túžime po rajskej záhrade, túžime po Mekke, túžime po Sione, pretože prichádzame na tento svet s pocitom, že existuje dokonalejší a krajší svet, ku ktorému patríme, no už v ňom nie sme.
Veselé melódie nás nabádajú tancovať po kuchyni a pozvať priateľov na večeru. No je to smutná hudba, ktorá v nás vyvoláva túžbu dotknúť sa neba.
Počúvaj hudbu hlasov, spev vtáka, mohutné tóny orchestra, akoby si mal zajtra ohluchnúť.
Ak je pravda, že husle sú najdokonalejším hudobným nástrojom, potom gréčtina je husľami ľudského myslenia.