„Pre mňa je každá hodina milosťou. A pociťujem vďačnosť v srdci zakaždým, keď môžem…“

Keď sme boli obeťou, časť našej psychiky sa stotožní s tým, kto nás ubližoval, a niekedy voči sebe zaujmeme rovnaký trestajúci, ubližujúci postoj, čím si odopierame právo cítiť sa dobre a oberáme sa o svoje prirodzené právo: radosť.

Iba priama kontrola nad prežívaním, schopnosť čerpať radosť z každého okamihu zo všetkého, čo robíme, dokáže prekonať prekážky na ceste k naplneniu.

Radosť sa objavuje na hranici medzi nudou a úzkosťou, keď sú výzvy práve vyvážené so schopnosťou človeka konať.

Radosť nezávisí od toho, čo robíš, ale skôr od toho, ako to robíš.

Keď som jedol ustrice s ich silnou chuťou mora a slabou kovovou pachuťou, ktorú spláchlo studené biele víno, zanechávajúc len chuť mora a šťavnatú textúru, a keď som pil ich studenú tekutinu z každej lastúry a zapíjal ju ostrou chuťou vína, stratil som pocit prázdnoty a začal som byť šťastný a robiť si plány.

Fľaša vína bola dobrá spoločnosť.