„Perfekcionizmus je presvedčenie, že niečo je pokazené – vy sami. A tak si svoju zlomenosť…“

Ďalším nástrojom, ako sa vymaniť z pozície obete, je naučiť sa zvládať samotu. Je to niečo, čoho sa väčšina z nás obáva viac než čohokoľvek iného. No keď milujete sami seba, byť sám neznamená byť osamelý.

Ochota prevziať úplnú zodpovednosť za svoj život; ochota riskovať; ochota oslobodiť sa od odsudzovania a znovu si nárokovať svoju nevinnosť, prijímajúc a milujúc sa takí, akí naozaj sme – ľudskí, nedokonalí a celiství.

Najťažší človek, ktorému treba odpustiť, je ten, ktorému ešte len musím čeliť: ja sama.

Byť pasívny znamená nechať za seba rozhodovať druhých. Byť agresívny znamená rozhodovať za druhých. Byť asertívny znamená rozhodovať sa sám za seba. A veriť, že je toho dosť, že vy sami ste dosť.

Súcitná zvedavosť voči sebe samému neznamená, že sa nám má páčiť všetko, čo o sebe zistíme, iba to, že sa na seba pozeráme s rovnakým neodsudzujúcim prijatím, aké by sme chceli poskytnúť komukoľvek inému, kto trpel a potreboval pomoc.

Sebaprijatie teda neznamená sebaobdiv či dokonca sebauznanie v každej chvíli nášho života, ale toleranciu voči všetkým našim emóciám, vrátane tých, ktoré nám spôsobujú nepohodlie.