„Tam, kde je hnev, je vždy pod ním bolesť.“

Nie je to ten, kto ťa uráža alebo bije, kto ťa v skutočnosti urazil, ale tvoja mienka, že ťa urazil.

Hnev je túžba, sprevádzaná bolesťou, po zjavnej pomste za zjavné, neoprávnené pohŕdanie nami.

Nahnevať sa vie hocikto – to je ľahké; ale nahnevať sa na správneho človeka, v správnej miere, v správny čas, zo správneho dôvodu a správnym spôsobom, to už nie je v moci každého a nie je to ľahké.

Zistíš, že hlavnou príčinou tvojho utrpenia je semienko hnevu v tebe, pretože ho príliš často zalievaš ty sám aj iní ľudia.

Ak ti horí dom, najnaliehavejšie je vrátiť sa a hasiť oheň, nie bežať za človekom, o ktorom si myslíš, že je podpaľačom.

Hnev je ako plačúce, kvíliace dieťa. Dieťa potrebuje, aby ho matka objala. Ty si matkou svojho dieťaťa – svojho hnevu.