„Nuda, hnev, smútok či strach nie sú vaše, nie sú osobné. Sú to stavy ľudskej mysle.“

Poradie a súvislosť myšlienok je totožné s poradím a súvislosťou vecí.

So vzburou sa rodí uvedomenie.

Najväčšou úsporou, akú možno urobiť v poriadku myslenia, je prijať nezrozumiteľnosť sveta – a venovať pozornosť človeku.

Myšlienka, ktorú neustále opakujeme, sa napokon stáva pevným návykom mysle – a z takých návykov pramení náš život.

Myseľ je rozhodcom života – je tvorkyňou a formovateľkou okolností a zároveň prijímateľkou vlastných výsledkov.

Svojimi vlastnými myšlienkami si buduješ, alebo si ničíš svoj život, svoj svet, svoj vesmír.