„V strede cesty nášho života som sa ocitol v temnom lese.“

Keď som vyrastala, moja biologická mama bojovala so závislosťou od drog a alkoholu a striedavo bola vo väzení. Nikdy som nemala mamu, za ktorou by som mohla utekať. Pamätám si, že som bola stále hladná a vystrašená. V troch rokoch ma umiestnili do pestúnskej starostlivosti.

Život sa jednoducho odohráva tak rýchlo, a teraz si ho oveľa viac vážim po všetkom, čo sa stalo za posledných päť rokov.

Je naozaj smutné, že teraz musím odísť, ale energia davu je úžasná.

Ale je to len súčasť života, ja jednoducho idem behať a vždy sa snažím podať čo najlepší výkon.

Odchádzam s pokojom v duši, že som zanechal odkaz, o ktorom naozaj cítim, že nie je len športový, ale aj osobný.

Postoj je v živote zásadný.