„vedieť, kedy sa zastaviť a koľko je dosť, nechať druhých na pokoji a starať sa o seba…“

Verím, že jedným liekom je vyznať svoje chyby a pokoriť sa pred BOHOM.

Je na svete niekto tak zdržanlivý pokorou, že nedbá na výčitku, ako dobre vycvičený kôň na bič?

Všetka pokora, ktorá znamenala pesimizmus, ktorá znamenala, že človek zaujíma neurčitý či nízky pohľad na svoj celý osud — to všetko malo zmiznúť.

Pravda je, že existuje skutočná pokora typická pre našu dobu; no stalo sa tak, že je prakticky jedovatejšia než najdivokejšie sebaponíženia askétu.

Obri, ktorí šliapu lesy ako trávu, sú výtvormi pokory.

Pokora mala byť z veľkej časti zábranou proti pýche a nekonečnosti ľudskej žiadostivosti.