„Mozog má úžasnú schopnosť nájsť šťastie aj vtedy, keď sú spomienky naň už dávno preč.“

Zručnosti potrebné na to, aby sme sa stali šťastnými, sa ukazujú byť takmer úplne odlišné od zručností potrebných na to, aby sme neboli smutní, úzkostliví alebo nahnevaní.

Skutočné šťastie pochádza zo zvyšovania vlastnej latky, nie z porovnávania sa s druhými.

Ako povedalo mnoho mysliteľov od Aristotela, všetko, čo robíme, v konečnom dôsledku smeruje k zažívaniu šťastia.

Ak mal Diogenes so svojou lampou pred dvadsiatimi tromi storočiami problém nájsť čestného človeka, dnes by mal možno ešte väčší problém nájsť šťastného.

To, či sme šťastní, závisí od vnútornej harmónie, nie od kontroly, ktorú dokážeme uplatniť nad veľkými silami vesmíru.

To, ako sa cítime sami so sebou, radosť, ktorú získavame zo života, v konečnom dôsledku priamo závisí od toho, ako naša myseľ filtruje a interpretuje každodenné skúsenosti.