„Ak nedokážeme myslieť sami za seba, ak nie sme ochotní spochybňovať autority, sme len…“

Je jasné, že myslenie nie je slobodné, ak vyznávanie určitých názorov znemožňuje uživiť sa.

Aristoteles obeduje vtedy, keď sa to páči kráľovi Filipovi, no Diogenes vtedy, keď sa to páči jemu samému.

Áno, postav sa trochu bokom, zacláňaš mi slnko.

Agencia (schopnosť konať) nie je ani postoj, ani afekt, ani slepé prijatie, ani odmietnutie autority. Je to sebaudelenie práva slobodne a naplno hodnotiť veci a voliť na základe autentických vnútorných pocitov, bez podriaďovania sa očakávaniam sveta či diktátu zakoreneného osobného podmienenia.

Sloboda v spoločnosti sa meria naším úspechom v dosahovaní toho, čo chceme, a je podmienená statusom a mocou, rasou, triedou a pohlavím. Vo vnútornom svete psychiky však sloboda znamená niečo úplne iné.

Sloboda je jemná vec. Vyžaduje si úsilie; vyžaduje si pozornosť a sústredenie, aby sme nekonali ako automat.