Zdravé sebavedomie znamená vidieť sa ako nedokonalého človeka, a napriek tomu si seba ceniť.
Mení svoje vnímanie seba samého, jeho pohľad na seba sa stáva realistickejším. Stáva sa viac podobným osobe, akou by chcel byť. Váži si seba samého viac. Je sebaistejší a viac sebariadiaci. Lepšie si rozumie, stáva sa otvorenejším voči svojej skúsenosti, menej ju popiera či potláča. Stáva sa prijímavejším vo vzťahu k druhým, vníma ich ako podobnejších sebe. Podobné zmeny prejavuje aj v správaní. Je menej frustrovaný stresom a rýchlejšie sa z neho zotavuje. Podľa pozorovania priateľov sa stáva vyzretejším vo svojom každodennom správaní. Je menej obranný, prispôsobivejší, schopnejší tvorivo čeliť situáciám.
Najprv si všímam, že klient typicky prejavuje tendenciu, váhavo a so strachom, vzďaľovať sa od toho ja, ktorým nie je.
Zisťujem, že túžba byť v každom okamihu plne sám sebou – s celým svojím bohatstvom a zložitosťou, bez toho, aby som si niečo pred sebou skrýval alebo sa v sebe niečoho obával – je bežnou túžbou u tých, ktorí v terapii dosiahli výrazný posun.
Najlepší spôsob, ako vyjadriť tento cieľ života, tak ako sa mi vynára vo vzťahu s klientmi, je použiť slová Sorena Kierkegaarda – „byť tým vlastným ja, ktorým naozaj som“.
Nemôžeme sa zmeniť, nemôžeme sa vzdialiť od toho, čím sme, kým dôkladne neprijmeme to, čím sme. Až potom akoby zmena prišla takmer nepozorovane.