„Poznámka sebe: Je dobrý nápad pýtať sa: „Čo nerobím?““

Súcit našej povahy sa posilňuje premýšľavým uvažovaním a otupuje bezmyšlienkovým používaním.

Musí byť silná myseľ, ktorá rozhodne formuje vlastné zásady; prevláda totiž druh intelektuálnej zbabelosti, pre ktorú mnohí ľudia z tejto úlohy ustupujú alebo ju robia len napoly.

Myšlienka dostáva zmysel, keď je dostupná ľudom.

Najskôr sa hneváme a vzrušujeme v odpore voči nejakej myšlienke vtedy, keď si sami nie sme celkom istí svojím stanoviskom a vnútorne nás láka pridať sa na druhú stranu.

Jednou zvláštnou výhodou skeptického postoja mysle je, že sa človek nikdy nermúti, keď zistí, že sa nakoniec mýlil.

Moja poľutovaniahodná mánia analýzy ma vyčerpáva. Pochybujem o všetkom, dokonca aj o svojej pochybnosti.