Vojtěch Frič

Musí v sebe sám potláčať vplyv prírody, a čím viac ho potlačí, tým viac sa príroda mstí, nielen na ňom, ale aj na jeho potomstve.

Aj keby sa človek akokoľvek pokladal za pána a kráľa prírody, príroda na neho pôsobí rovnako ako na každé zviera, ako na najmenšiu riasu a najmenšiu molekulu.

Nemyslím človeka miest, ktorý si hovorí Homo sapiens, ale slobodného človeka divočiny, Homo primitivus.

Ale už na prvej ceste po Brazílii, keď som sa vrátil s maláriou a s nohou potrhanou jaguárom, som si dobre prebrúsil zobák, narástli mi ostrohy a z káčaťa sa vyvinul voľný vták, ktorý vedel vracať klovance a ktorého životným cieľom sa stalo ísť vlastnou cestou za vedeckou pravdou a ktorého športom bol lov na škodnú, či už v politike, alebo vo vede.

Veď aj ten najbystrejší pozorovateľ, aj keď prežil mnoho rokov medzi slobodnými ľuďmi a vo voľnej prírode, nájde sotva päť percent pozorovaní, ktoré by nebol urobil a napísal niekto iný pred ním, a to ostatné nezostáva než odpisovať, alebo knihu naplniť citátmi.

Zatiaľ Indiáni vymierali pred mojimi očami a s nimi sa strácalo toľko krásnych myšlienok zdravého prírodného človeka.

Človek si stále myslí, že život je taký dlhý, že bude mať ešte dosť času vykonať toho toľko.

Človek by si ani neuvedomil krásno, keby nenarazil na nízkosť, ktorá krásno vyzdvihne ešte vyššie.

Kto pochopí radosť z objavu neznámeho kraja, práve tak ako z objavu niečoho nového z tajomstiev prírody na sklíčku svojho mikroskopu, bez toho, aby sa musel starať o malicherné škriepky kariérnych kolegov?

Pre človeka, ktorý sa zaoberá vedou, je čestnejšie priznať nevedomosť, než vymýšľať rôzne nedoložené teórie alebo také teórie odpisovať.