Temple Grandin

Flexibilné myslenie je nesmierne dôležitá zručnosť, ktorá sa – na škodu dieťaťa – v jeho individuálnom vzdelávacom pláne často vynecháva.

Nedovoľ, aby dieťa alebo dospelého definovala diagnostická nálepka.

Každý človek chce cítiť, že jeho úsilie má zmysel, a ľudia s poruchou autistického spektra nie sú výnimkou.

Nie je to tak, že by autistickí ľudia na očný kontakt nereagovali – ich reakcia je len opačná než u neurotypických ľudí.

Pre mňa a ďalších ľudí na spektre autizmu môžu byť zmyslové podnety, ktoré na neurotypických ľudí nemajú takmer žiadny vplyv, vážnym zdrojom stresu.

Čudáci, geekovia a excentrici tu boli vždy; zmenil sa iba svet a naše očakávania od druhých ľudí.

Pri jedle ma učili slušnému správaniu – nesmela som napríklad krúžiť vidličkou nad hlavou. Vrátiť sa k svojmu autizmu som mohla iba jednu hodinu denne, po obede.

Poznáš to, keď upratuješ skrinku a v istom momente je v izbe ešte väčší neporiadok než na začiatku? Presne v takom bode sa dnes nachádzame v histórii výskumu autizmu.

Keď budeme rozvíjať autistickú myseľ mozog po mozgu, silnú stránku po silnej stránke, začneme na autistických tínedžerov a dospelých v práci a stážach hľadieť nie ako na charitatívne prípady, ale ako na cenných, dokonca nevyhnutných, prispievateľov spoločnosti.

Oveľa zmysluplnejšie je naučiť týchto ľudí akademické aj medziľudské zručnosti, ktoré potrebujú na to, aby vo svete obstáli a čo najlepšie využili svoj talent.