„Nedovoľ, aby dieťa alebo dospelého definovala diagnostická nálepka.“

Niektorí ľudia sú, žiaľ, natoľko fixovaní na nálepky pripísané žiakom, že podľa týchto nízkych očakávaní aj učia, a ani ich nezaujíma, či dieťa v skutočnosti nie je schopnejšie.

Rozšírenie pojmu neurodivergencia a rastúce chápanie spoločnosti pre rozdielne fungovanie mozgu sú nepochybne pozitívnym vývojom.

Pre človeka s autizmom, ktorý sa snaží zorientovať v spoločenskej situácii, môžu byť priateľské signály neurotypického človeka vnímané ako odmietavé. Hore je dole a dole je hore.

Nie je to tak, že by autistickí ľudia na očný kontakt nereagovali – ich reakcia je len opačná než u neurotypických ľudí.

Pre mňa a ďalších ľudí na spektre autizmu môžu byť zmyslové podnety, ktoré na neurotypických ľudí nemajú takmer žiadny vplyv, vážnym zdrojom stresu.

Čudáci, geekovia a excentrici tu boli vždy; zmenil sa iba svet a naše očakávania od druhých ľudí.