Tal Ben-Shahar

Bohatstvo a sláva samy osebe nemajú žiadnu hodnotu: nebol by dôvod usilovať sa o slávu a majetok, keby nejakým spôsobom neprispievali k šťastiu.

Neverím, že veci sa nutne dejú pre naše dobro, no viem, že niektorí ľudia dokážu vyťažiť to najlepšie z toho, čo sa stane.

Už viac nehromadíme, aby sme žili; žijeme, aby sme hromadili.

Čas je hra s nulovým súčtom, obmedzený zdroj. Život je príliš krátky na to, aby sme robili iba to, čo musíme; sotva stačí na to, čo chceme.

Spôsob, akým využívame čas, môže byť tým faktorom pohody, ktorý je najviac náchylný na zlepšenie.

Keď sa nám nepodarí dosiahnuť žiadaný výsledok, často si z tejto skúsenosti odvodíme presvedčenie, že nemáme kontrolu nad svojím životom ani nad niektorými jeho časťami. Také myslenie vedie k zúfalstvu.

Tým, že kladieme dôraz na výsledky (ktoré sú hmatateľné) namiesto pestovania lásky k učeniu (ktoré je nehmatateľné), školy zároveň posilňujú mentalitu naháňačky a dusia citový vývoj detí.

Šťastie, nie peniaze či prestíž, by sme mali považovať za najvyššiu menu - menu, ktorou meriame svoj život.

Šťastní ľudia žijú v istote, že aktivity, ktoré im teraz prinášajú radosť, povedú aj k naplnenej budúcnosti.

Život je príliš krátky na to, aby sme sa ponáhľali. Ak sme neustále v pohybe, iba reagujeme na požiadavky každodenného života, namiesto toho, aby sme si dovolili priestor na vytvorenie šťastného života.