Tal Ben-Shahar

Ak chceš zvýšiť svoju mieru úspešnosti, zdvojnásob svoju mieru zlyhávania.

Naše správanie voči druhým je často odrazom toho, ako zaobchádzame sami so sebou.

Sústrediť sa na dobro neznamená ignorovať zlo, ale chápať, že najúčinnejší spôsob, ako vykoreniť zlo, je robiť dobro.

Prežívanie tejto prvej úrovne utrpenia je nevyhnutné. No druhá úroveň utrpenia prichádza vtedy, keď tú prvú odmietame, alebo keď sa pripravujeme o základné ľudské potreby ako pohyb, učenie a priateľstvo, alebo keď nedokážeme zachytiť okamih a oceniť všetko, čo máme.

Veci sa nemusia nutne diať pre naše dobro, no môžem sa rozhodnúť vyťažiť to najlepšie z toho, čo sa stane.

Môžem prejsť životom ako obeť, obviňovať druhých zo svojich nešťastí a prežívať frustráciu zo svojho stavu. Alebo sa môžem rozhodnúť byť aktívnym činiteľom a robiť to, čo môžem, aby som vo svojom živote priniesol pozitívnu zmenu.

Čím viac sa pozeráš na svoj hnev, tým viac sa priamo pred tvojimi očami rozplýva, ako mráz topiaci sa pod ranným slnkom. Keď sa naň človek naozaj pozrie, náhle stráca svoju silu.

Perfekcionistický, všetko alebo nič postoj premieňa každý neúspech na katastrofu, na útok na samotnú hodnotu človeka. Ich pocit vlastnej hodnoty tým nevyhnutne trpí, keď sa ich hľadanie chýb obráti dovnútra.

Nikto nemá rád zlyhanie, no je rozdiel medzi bežnou averziou voči zlyhaniu a intenzívnym strachom zo zlyhania. Naučíme sa zlyhávať, alebo zlyháme naučiť sa.

Najlepšie chvíle zvyčajne nastanú vtedy, keď je telo alebo myseľ človeka napnutá až na hranicu svojich možností v dobrovoľnej snahe dosiahnuť niečo náročné a hodnotné.