Simone de Beauvoir

Raz budem stará, mŕtva, zabudnutá. A práve v tomto okamihu, keď tu sedím a myslím na tieto veci, myslí si muž v ošarpanej hotelovej izbe: „Budem tu vždy.“

Nikdy sa nebojím. Ale v mojom prípade to nie je nič, na čo by som mohol byť hrdý.

To je to, čo považujem za pravú štedrosť. Dávaš všetko, a predsa máš pocit, akoby ťa to nestálo nič.

Kráčali vedľa seba, ale každý z nich bol sám.

Po vojnách mier, po mieri ďalšia vojna. Každý deň sa rodia ľudia a iní umierajú.

Ak budeš žiť dosť dlho, uvidíš, že každé víťazstvo sa zmení na porážku.

Nie je možné urobiť pre niekoho niečo.

V ich očiach nemá hodnotu nikdy to, čo sa urobí pre nich; je to to, čo urobia sami pre seba.

Vesmír bol niekde inde, vždy niekde inde! A nie je nikde: existujú len ľudia, ľudia navždy rozdelení.

Existuje len jedno dobro. A tým je konať podľa pokynov vlastného svedomia.