Roger Federer

Antuka nie je môj obľúbený povrch a som prekvapený, že po pár týždňoch tréningu hrám tak dobre.

Narodili sa dievčatá a od toho momentu, v rokoch 2010 a 2011, som nevyhral žiadny grandslam. Pamätám si prebaľovanie, kúpanie dievčat a to, že som bol jednoducho otec. Ale keď sa potom narodili chlapci, to poriadne zamávalo loďkou, pretože cestovať po svete so štyrmi deťmi každý týždeň bolo naozaj náročné. A z toho, kto možno dominoval, som sa stal vyzývateľom. A aj táto rola sa mi páčila.

Tí, čo sú rodičmi, vedia, aké dôležité je, že pôrod prebehol dobre a že je všetko v poriadku. Je to neuveriteľné obdobie, oveľa zaujímavejšie než len vyhrať turnaj či čokoľvek iné.

Byť otcom a tráviť s deťmi čas je veľká radosť. Snažím sa byť pri tom, ako len môžem, pretože každý deň prináša niečo nové a iné. Nechcem o nič prísť.

Dúfam, že si ma budú pamätať ako elegantného, férového a divácky atraktívneho hráča. Mimo kurtu dúfam, že som ukázal, že môžete byť úspešní bez toho, aby ste stratili hodnoty pokory, vzdelania a láskavosti.

Chcem, aby si ma ľudia pamätali skôr ako dobrého hráča než ako idiota na kurte.

Rafo zdieľa podobné hodnoty a vzájomný rešpekt a je to výnimočný priateľ aj rival, ktorý zohral kľúčovú úlohu v mojom vývoji ako profesionálneho športovca, súťaživého človeka aj osobnosti.

Vždy som mal nesmierny rešpekt k môjmu priateľovi Rafovi ako k človeku aj ako k šampiónovi. Ako môj najväčší rival na dlhé roky, verím, že sme sa navzájom posúvali k tomu, aby sme sa stali lepšími hráčmi.

Pokúsim sa na to zabudnúť.

Povedal som si, že mám hrať slobodne. Hráš loptičku, nehráš súpera. Buď slobodný v hlave, buď slobodný vo svojich úderoch, choď do toho. Odvážni tu budú odmenení.