Petra Vlhová

Prvé, čo mi napadlo, bolo – bože, keby som sa tak mohla tešiť s celým Slovenskom.

Keby niekto pred desiatimi rokmi povedal, že raz vyhrám veľký glóbus... všetci by sme povedali, že je to nemožné.

Som šťastná, že dievča zo Slovenska porazilo všetkých.

Mám ho stále pri sebe. Stále ho opatrujem, stále sa naň pozerám.

V cieli mi všetci gratulovali a tešili sa z veľkého glóbusu. S mamou sme plakali, že som prišla o malý. Stratiť ho v posledných pretekoch je na šľaktrafenie.

Potrebujem možno týždeň, dva, či mesiac, aby som si uvedomila, čo som dokázala.

Keď som videla, že na poslednom medzičase má náskok 40 stotín, vravela som si, že aj striebro je skvelé v "obráku". Zrazu prišla do cieľa a mala stratu...

Bola som trošku nahnevaná, lebo som vedela, že som urobila dve veľké chyby. Napriek nim som prišla do cieľa len so stratou 19 stotín.

Je to také úžasné, neviem, čo mám povedať. Toto som nečakala. Nemala som dobrý pocit z mojej jazdy v 2. kole.

Ďakujem, že ste boli pri mne... Myslím, že pre Slovensko som dokázala aj nemožné, vyhrala som olympijskú medailu.