„Bola som trošku nahnevaná, lebo som vedela, že som urobila dve veľké chyby. Napriek nim…“

Viem, čo som urobil zle. Nešťuchol som ho dostatočne silno. Naposledy sme z toho obaja vyviazli bez pádu, takže som tomu očividne nedal dosť sily.

Zlyhaniami človek zmúdrie; no ten, kto sa v tomto natoľko vycvičí, že dokáže spraviť múdrymi aj iných prostredníctvom ich vlastných zlyhaní, ten použil svoj rozum. Nevedomosť nie je hlúposť.

Je preto správne povedať, že zmysly sa nemýlia – nie preto, že by vždy súdili správne, ale preto, že vôbec nesúdia.

Ľudský rozum sa tu, tak ako inde, vo svojom čistom použití, kým nebol podrobený kritickému skúmaniu, najprv pokúsil o všetky možné mylné cesty, kým sa mu podarilo nájsť tú jedinú pravú.

V okamihu, keď zmeníme svoje zmýšľanie a prestaneme dávať moc minulosti, minulosť so svojimi chybami nad nami stráca moc.

Nikto sa nestal veľkým ani dobrým inak než prostredníctvom mnohých a veľkých chýb.