Perikles

Berte si ich za vzor a v presvedčení, že šťastie je plodom slobody a sloboda plodom odvahy, nikdy neustupujte pred nebezpečenstvami vojny.

Hrdinovia majú za hrob celú zem; a v krajinách ďaleko od ich domova, kde ich pripomína stĺp s nápisom, je v každej hrudi uchovaný nepísaný záznam bez tabule, ktorá ho zachová, okrem tabule srdca.

Rozhodli sa teda radšej zomrieť v odpore, než žiť v poddanstve; unikli len pred hanbou, nebezpečenstvu však hľadeli do očí a po jedinom krátkom okamihu, na vrchole svojho šťastia, unikli nie zo strachu, ale zo slávy.

Je totiž spravodlivé tvrdiť, že vytrvalosť v bojoch za vlasť má byť plášťom, ktorý zakryje ostatné nedostatky človeka; dobrý čin vymazal zlý a jeho zásluha ako občana viac než vyvážila jeho chyby ako jednotlivca.

Skrátka tvrdím, že ako mesto sme školou Hellady, a pochybujem, že by svet dokázal vytvoriť človeka, ktorý by sám zo seba zvládol toľko situácií a s takou milou všestrannosťou ako Aténčan.

Aj v štedrosti sme zvláštni: priateľov si získavame tým, že dávame priazeň, nie tým, že ju prijímame.

Palmu odvahy však právom pripíšeme tým, ktorí najlepšie poznajú rozdiel medzi útrapou a rozkošou, a predsa ich nikdy nepokúša utiecť pred nebezpečenstvom.

A znovu, v našich podujatiach predstavujeme zvláštny úkaz odvahy a rozvahy dotiahnutých do najvyššej miery a spojených v tých istých ľuďoch; hoci inak býva rozhodnosť plodom nevedomosti a váhavosť plodom úvahy.

Pestujeme vkus bez márnotratnosti a poznanie bez zženštilosti; bohatstvo využívame viac na úžitok než na parádu a skutočnú hanbu chudoby nevidíme v tom, že sa k nej priznáme, ale v tom, že sa nebojujeme proti nej.

Táto ľahkosť v súkromných vzťahoch nás však nerobí bezzákonnými ako občanov.