Nasreddin Hodža

Mulla stratil prsteň v obývačke. Chvíľu ho hľadal, ale keď ho nenašiel, vyšiel na dvor a začal ho hľadať tam. Jeho žena, ktorá videla, čo robí, sa spýtala: „Mulla, prsteň si stratil v izbe, prečo ho hľadáš na dvore?“ Mulla si pohladil bradu a povedal: „V izbe je príliš tma a nevidím dobre. Vyšiel som na dvor hľadať prsteň, lebo tu je oveľa viac svetla.“

Jeden zo susedov našiel Nasreddina, ako rozhadzuje omrvinky okolo domu. „Prečo to robíš?“ spýtal sa. „Odháňam tigre,“ odpovedal Nasreddin. „Ale tu nijaké tigre nie sú,“ povedal sused. „Presne tak,“ povedal Nasreddin. „Vidíš, aké je to účinné?“

„Mulla, mulla, môj syn napísal zo sídla vzdelanosti, že úplne dokončil štúdium!“ „Utešte sa, madam, myšlienkou, že mu Boh iste pošle ďalšie.“

Prišiel muž, že si chce požičať povraz. „Nemôžeš ho dostať,“ povedal Nasrudin. „Prečo nie?“ „Lebo sa používa.“ „Ale vidím ho ležať tam na zemi.“ „Presne tak: na tom spočíva jeho použitie.“

„Mulla, chcem si požičať tvojho somára.“ „Je mi ľúto,“ povedal mulla, „ale už som ho požičal.“ Len čo to dopovedal, somár zaručal. Zvuk sa ozýval z Nasrudinovej maštale. „Ale mulla, počujem ho tam vnútri!“ Keď mu zatváral dvere pred nosom, Nasrudin dôstojne povedal: „Človek, ktorý verí slovu somára viac než môjmu, si nezaslúži, aby mu niečo požičali.“

V čase večere nenájde Nasreddin na stole mäso. Opýta sa ženy: „Kde je mäso?“ Žena odpovie: „Zjedla ho mačka.“ Nasreddin vtrhne do kuchyne, položí mačku na váhu a zistí, že váži tri libry. Zmätene sa pýta: „Ak mäso, ktoré som doniesol, vážilo tri libry, kde je mačka? A ak je toto mačka, čo sa stalo s mäsom?“

„Nasruddin, pred štyrmi rokmi si tu bol a vtedy som sa ťa tiež pýtal, koľko máš rokov, a povedal si, že štyridsať. To je úplne nezmyselné, ako môžeš mať stále štyridsať?“ Nasruddin odpovedal: „Som človek dôsledný. Keď mám raz štyridsať, ostanem štyridsiatnikom navždy. Keď som raz odpovedal, odpovedal som navždy! Nezvedieš ma z cesty. Mám štyridsať a kedykoľvek sa opýtaš, dostaneš tú istú odpoveď.“

Hlboko ho zaujala výrečnosť žalobcu a po vypočutí jeho výpovede zvolal: „Verím, že máš pravdu!“ Súdny pisár mu vysvetlil, že sa nemá vyjadrovať, kým nevypočuje aj obhajobu. Keď to Nasruddin urobil, zvolal: „Verím, že máš pravdu!“ „Ale nemôžu mať pravdu obaja,“ namietol pisár. „Verím, že máš pravdu,“ povedal mulla.

Vedomosti sú ako mrkva: málokto podľa zelenej vňate vie, že tá najlepšia, oranžová časť je pod zemou. Ako mrkva, ak preň nepracuješ, uvädne a zhnije. A napokon, tak ako s mrkvou, aj s vedomosťami sa spája veľa somárov a hlupákov.

„V tme vidím.“ „Možno, mulla. Ale ak je to pravda, prečo niekedy v noci nosíš sviečku?“ „Aby do mňa iní nenarážali.“