Nando Parrado

Človek si, ako som už povedal, zvykne na čokoľvek.

Zažil som veľké straty a bolo mi dopriate veľkých útech, no nech mi už život dá čokoľvek alebo mi čokoľvek vezme, toto je jednoduchá múdrosť, ktorá bude vždy osvetľovať môj život: miloval som vášnivo, nebojácne, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, a bol som milovaný na oplátku.

Aj tu, aj keď trpíme, stále stojí za to žiť.

Nie som múdry muž. Každý deň mi ukazuje, ako málo viem o živote a ako veľmi sa môžem mýliť. No sú veci, o ktorých viem, že sú pravdivé. Viem, že zomriem. A viem, že jedinou rozumnou odpoveďou na túto hrôzu je milovať.

Mojou povinnosťou je naplniť svoj čas na zemi čo najviac životom, stávať sa každým dňom o kúsok viac človekom a pochopiť, že skutočne ľuďmi sa staneme, iba keď milujeme.

Hora ma učila tvrdú lekciu: kamarátstvo je vznešená vec, no smrť je napokon súper, ktorému musí každý z nás čeliť sám.

Naučil som sa teda žiť v neustálej neistote, chvíľu po chvíli, krok za krokom. Žil som, akoby som už bol mŕtvy. Keď nemáte čo stratiť, nič vás neprekvapí a nič vám nezabráni bojovať.

Ako sme si zvykli hovoriť v horách: „Dýchaj. Dýchaj znova. S každým nádychom si nažive.“ Po všetkých tých rokoch je to stále tá najlepšia rada, akú ti môžem dať: vychutnávaj si svoju existenciu.

Láska je naša jediná zbraň. Iba láska dokáže obyčajný život premeniť na zázrak a vydobyť vzácny zmysel z utrpenia a strachu.

Každý z nás má svoje osobné Andy.