Nando Parrado

Dôverovali sme si navzájom. Bojovali sme jeden za druhého. Takže toto je príbeh o rugby. Rugby mi zachránilo život.

Hneď ako si prečítal môj odkaz, vyrazil po pomoc. A to bol asi najjasnejší okamih z celých tých sedemdesiatdva dní.

Najdesivejším okamihom celého desaťdňového pochodu pre mňa bolo, keď som dosiahol vrchol prvej hory a uvidel, čo ma čaká vpredu.

Povedal som si: „Nie som mŕtvy. Prečo? Pretože som mal smäd. Mal som smäd.“ A povedal som si: „Ak mám smäd, nie som mŕtvy.“

Sme chodiaci mŕtvi muži, ale stále kráčame.

Nikdy som nešiel k psychiatrovi. Nikdy som nemal žiadnu psychologickú pomoc.

Dôveruj ostatným chlapcom, dôveruj ostatným chlapcom – každý vedel, čo má robiť.

V rugby nie sú žiadne hviezdy. Každý jeden. Všetkých pätnásť hráčov v tíme je nevyhnutnou súčasťou.

Rugby mi zachránilo život, rugby mi zachránilo život.

Nič by som na tom nemenil, pretože zmeniť minulosť by znamenalo nemať rodinu, akú mám dnes.