Martin Kukučín

Každý, vidíme, hrabe k sebe: utlačovateľ i utlačený; slúži svojmu ,ja‘, nie láske a spravodlivosti.

Slobodu práce dať každému a zrúti sa sám od seba veľký oltár, na ktorom sa usadilo nenásytné ,ja‘.

Kto sa narodil v bezpečí a majetnosti, má svoje vyznačené miesto v živote.

Život ho zmieta všakovak; smer dáva náhoda, nie vôľa.

Život ľudský je len krátke obdobie vo vývine a živote veľkej myšlienky.

Svet je taký: uhovej mu sto ráz a nedaj raz, bude ti akoby si mu bol nikdy nedal.

Sloboda nejde po bočných cestách, ale hlavnou bránou.

Život je život, ale polovičný, ak nedýcha svojským duchom.

Oh, láska je predsa len mocný lekár, ona poskytuje balzam, lieči rany!

Veď i pútnik musí sa unaviť, ak má prísť k svojmu cieľu.