Martin Kukučín

Práca na národa roli dedičnej nie je ako robota poddaných na panskom: robiť, kým sa dívajú a stoja nad nimi s korbáčom.

Veď je pravda: všetci sa jednajú s pravdou, uštipnú z nej po omrvine.

Láska na vzdialenosť je taký sklad bez doplňovania: vyžije sa, vybledne a zaviazne vycivená, tam kdesi na polceste medzi oboma.

Život je veľa ráz krutý, macošský, vykriví duše a srdcia, keď zabudli do nich dať mocnú oporu dobrých zásad hneď za mladi.

Lebo zákon je skrehnutý výtvor; nedá so sebou narábať a priľahnúť k životu, ale bratstvo a láska žije a či skôr je život sám.

Veď i láska, ak povážime dobre, hoc je čistá a obetavá, hovie predsa len nášmu ,ja‘.

V blahobyte kvitne spokojnosť a žičlivosť, ktorá je už na prvom schodíku k Láske.

Veď je pravda, že zem prináleží vlastne všetkým, veď chová všetkých ako bohatá, štedrá mať.

Peniaze sú moc, preto pachtíme za nimi a zahadzujeme pravdu Kristovu a spravodlivosť.

Peniaze sú blaho a šťastie ľudstva, ale i jeho kliatba a zhuba.