Ludwig Wittgenstein

Len sa nezaplietať do čiastkových problémov, ale vždy unikať tam, kde človek má voľný prehľad o celom jednom veľkom probléme, aj keď je tento prehľad ešte nejasný!

Moja práca sa skladá z dvoch častí: z tej, ktorá je tu, a zo všetkého, čo som nenapísal. A práve táto druhá časť je dôležitá.

O čom sa nedá hovoriť, o tom sa musí mlčať.

Moje vety objasňujú tým, že ten, kto mi rozumie, ich nakoniec spozná ako nezmyselné, keď cez ne – po nich – vystúpil nad ne. (Musí takpovediac odhodiť rebrík, keď po ňom vyšiel.) Musí tieto vety prekonať, potom vidí svet správne.

Cítime, že aj keby boli zodpovedané všetky možné vedecké otázky, naše životné problémy by sa ešte vôbec nedotkli. Samozrejme, potom už nezostáva žiadna otázka; a práve to je odpoveď.

Na odpoveď, ktorú nemožno vysloviť, nemožno vysloviť ani otázku. Hádanka neexistuje. Ak sa otázka vôbec dá položiť, dá sa na ňu aj odpovedať.

Mystické nie je to, ako svet je, ale to, že je.

Smrť nie je udalosťou života. Smrť sa nezažíva. Ak sa pod večnosťou nerozumie nekonečné trvanie, ale nečasovosť, potom žije večne ten, kto žije v prítomnosti. Náš život je rovnako nekonečný, ako je nehraničné naše zorné pole.

Zmysel sveta musí ležať mimo neho. Vo svete je všetko tak, ako je, a všetko sa deje tak, ako sa deje; nie je v ňom žiadna hodnota – a keby bola, nemala by hodnotu.

Subjekt nepatrí k svetu, ale je hranicou sveta.