Ludwig Wittgenstein

To, čo robíme my, je privádzanie slov z ich metafyzického používania späť k ich každodennému používaniu.

Filozofia je boj proti očarovaniu nášho rozumu prostriedkami nášho jazyka.

Idea sedí akoby ako okuliare na našom nose a všetko, na čo sa pozeráme, vidíme cez ňu. Vôbec nám nenapadne zložiť si ich.

Nehovor: „Musí mať niečo spoločné, inak by sa nenazývali ‚hry‘“, ale pozri sa a zisti, či je tu niečo spoločné všetkým. Lebo ak sa pozrieš, neuvidíš niečo, čo je spoločné všetkým, ale podobnosti, príbuznosti, a to celý rad. Opakujem: nemysli, ale pozeraj!

Význam slova je jeho použitie v jazyku.

Náš jazyk možno chápať ako starobylé mesto: bludisko uličiek a námestí, starých a nových domov a domov s prístavbami z rôznych období; a toto všetko obklopené množstvom nových štvrtí s priamymi pravidelnými ulicami a jednotnými domami.

Vysloviť slovo je ako udrieť na klávesnici predstavivosti.

Cieľom filozofie je postaviť múr v mieste, kde sa jazyk aj tak končí.

Filozofia rozmotáva uzly nášho myslenia; preto jej výsledky musia byť jednoduché, ale jej činnosť je taká komplikovaná ako uzly, ktoré rozmotáva.

Filozofické problémy sa dajú prirovnať k zámkom na trezoroch, ktoré sa dajú otvoriť vytočením určitého slova alebo čísla, takže žiadna sila nedokáže otvoriť dvere, kým sa nenarazí práve na toto slovo, a keď sa naň narazí, otvorí ich každé dieťa.