Ladislav Chudík

Zobral som si ich obe, aj s dcérkou. Zamiloval som sa do nich.

Stále mi niečo ponúkajú, ale ja to už vraciam. Lebo nechcem sa dáko prekonávať alebo siliť.

Nebyť jej, tak tu už možno ani nie som.

Moja pamäť je dosť deravá a neskôr sa ukázalo, že je to odvaha stať sa s takou pamäťou hercom.

Kým som toho schopný, ženiem sa do tej Tančiarne, udržiavam kontakt aj s divákom.

Je to mimoriadny dar. Žijem po roku 2005 v predĺžení, len sa bojím, kedy mi to odpíska definitívne.

Tá herecká cesta je slalom okolo mojich operácií a ťažkostí.