Juraj Jakubisko

Keď sme nedostali uspokojivú odpoveď, hľadali sme si ju sami.

Na svoje okolie sme mali jednu opakovanú otázku: Prečo? Prečo je nebo modré? Prečo musím ísť do školy? Prečo si moja mama?

Keď sme boli deti, poznávali sme svet a nebáli sme sa neznámeho. Naopak, bolo to pre nás dobrodružstvo.

Môj život bol v detstve plný zázrakov. Tie sa mi dejú dodnes. Obrovský zázrak je aj to, že môžem vo svojich rokoch ešte nakrúcať a tvoriť.

Všetky moje filmy sa jej dotýkajú. Brával som ju ako niečo tajomné a magické. Dáva mi nádej, pretože nie každý umiera nešťastný.

Ani ho necítim. Je to taký zázrak.

Všetci sme boli v detstve výtvarne naladení alebo sme písali priateľkám básničky, ale len niekomu to zostalo.

Vnímal som okolitý svet ako krásny, nie ako nebezpečný.

Mal som nádherné detstvo, pretože som si vojnu neuvedomoval.

Abeceda filmu je uzavretá. A objavovať Ameriku, ktorá je už objavená, je smiešne.