John Muir

Boj, ktorý sme viedli a stále vedieme za lesy, je súčasťou večného konfliktu medzi dobrom a zlom a nemôžeme očakávať, že uvidíme jeho koniec. … Preto musíme počítať s tým, že budeme tieto stromy strážiť a bojovať za ne, a mali by sme byť vždy radi, že sme našli niečo tak isto dobré a ušľachtilé, za čo sa dá bojovať.

Čerstvá krása otvára oči všade, kde ju skutočne vidieť, ale samotná hojnosť a úplnosť bežnej krásy, ktorá nás obklopuje na každom kroku, bráni jej vstrebať a oceniť ju. Je dobré preto občas podniknúť krátke výlety na dno mora medzi riasy a koraly, alebo hore medzi oblaky na horské vrcholy.

Všetci cestujeme Mliečnou cestou spolu, stromy a ľudia; ale až v tento búrlivý deň, pri hojdaní vo vetre, mi napadlo, že stromy sú cestovatelia v bežnom zmysle slova. Robia mnoho ciest, nie veľmi rozsiahlych, je pravda; ale naše vlastné malé príchody a odchody sú len o málo viac než kývanie stromov – mnohé z nich ani toľko.

Vetry sú reklamou na všetko, čoho sa dotknú, nech už ich dokážeme čítať viac či menej; prezrádzajú svoje túlania už len svojimi vôňami.

Všeobecne sa predpokladá, že úplné potešenie tohto druhu, ktoré preniká do samotného mäsa a kostí, robí študenta nespôsobilým pre vedecké úlohy, v ktorých sa vyžaduje chladný úsudok a pozorovanie. Ale účinok je presne opačný. Namiesto rozptýlenia sa myseľ zúrodňuje, stimuluje a rozvíja ako rastliny živené slnkom.

Nehody v horách sú menej časté než v nížinách a tieto horské paláce sú slušné, príjemné, ba božské miesta na smrť, v porovnaní so smutnými komnatami civilizácie. Málo miest na svete je nebezpečnejších než domov. Nebojte sa preto vyskúšať horské priesmyky. Zabijú starosti, uchránia vás pred smrteľnou apatiou, oslobodia vás a vyvolajú každú schopnosť k energickej, nadšenej činnosti.

Príroda si za nástroj nevybrala zemetrasenie ani blesk, ktoré trhajú a štiepia, ani búrlivý príval či rozrývajúci dážď, ale nežné snehové kvety, ktoré nehlučne padajú po nespočetné storočia, potomkovia slnka a mora.

Nech sa naši zákonodarcovia poponáhľajú, kým nie je neskoro, aby vyčlenili túto prevýšne slávnu oblasť na rekreáciu a blaho ľudstva, a celý svet povstane a nazve ich požehnanými.

Šťastní budú ľudia, ktorí majú moc, lásku a láskavú predvídavosť [vytvoriť park] a urobia to. Nebudú zabudnutí. Stromy a ich milovníci budú spievať ich chválu a nenarodené generácie povstanú a nazvú ich požehnanými.

Dajte si kúru z dobrej vody a vzduchu a vo večnej mladosti Prírody môžete obnoviť svoju vlastnú. Choďte potichu, sami; nič vám neublíži.