John Muir

Hovorilo sa, že stromy sú nedokonalí ľudia a že sa zdajú nariekať nad svojím uväznením zakorenením v zemi. Mne sa však nikdy tak nezdali. Nikdy som nevidel nespokojný strom. Zovrú zem, akoby sa im to páčilo, a hoci sú pevne zakorenené, cestujú asi tak ďaleko ako my. Vydávajú sa na potulky na všetky strany s každým vetrom, prichádzajú a odchádzajú ako my, cestujú s nami okolo Slnka dva milióny míľ denne a vesmírom, nebesá vedia, ako rýchlo a ďaleko!

Poďte do lesov, lebo tu je odpočinok.

Naša surová civilizácia plodí množstvo potrieb a zákonodarcovia sú vždy na konci rozumu, vymýšľajúc. Vynašli sa sály, divadlá a kostoly a povinné vzdelanie. Prečo nepridať povinný oddych? Naši predkovia vykovali reťaze povinnosti a zvyku, ktoré nás viažu napriek našej vychvaľovanej slobode, a my sami zúfalo pridávame článok ku článku, stonajúc a robiac liečivé zákony na úľavu. Málokto však myslí na čistý odpočinok alebo na liečivú silu Prírody.

Znečistenie, poškvrnenie, špina sú slová, ktoré by nikdy nevznikli, keby človek žil v súlade s Prírodou. Vtáky, hmyz, medvede umierajú tak čisto a odstraňujú sa tak krásne ako muchy. Lesy sú plné mŕtvych a odumierajúcich stromov, a predsa potrebných pre svoju krásu na dopĺňanie krásy živých…. Aká krásna je celá Smrť!

Príroda vo svojich zelených, pokojných lesoch lieči a upokojuje všetky utrpenia.

Žiadne synonymum Boha nie je také dokonalé ako Krása. Či ju vidíme, ako vyrezáva čiary hôr ľadovcami, alebo zhromažďuje hmotu do hviezd, alebo plánuje pohyby vody, alebo záhradníči – stále je všetko Krása!

Zem nemá žiadne smútky, ktoré by zem nemohla uzdraviť, alebo nebo nemohlo uzdraviť, lebo zem, ako ju vidieť v čistých divočinách hôr, je asi také božské, ako čokoľvek, čo môže ľudské srdce pojať!

Človek ublížil každému zvieraťu, ktorého sa dotkol.

V celej prírode niet ani úlomku, lebo každý relatívny úlomok jednej veci je sám o sebe úplnou harmonickou jednotkou.

Hovorí sa nám, že svet bol stvorený špeciálne pre človeka – domnienka, ktorú nepodporujú všetky fakty.