John McCarthy

Programovanie počítačov bude potrebovať každý. Bude to spôsob, akým sa budeme rozprávať so svojimi sluhami.

Ako hovoria Číňania, 1001 slov je viac než jeden obrázok.

Ľudstvo pravdepodobne prežije, aj keď sa neriadi mojou radou.

Kto odmieta počítať, je odsúdený hovoriť nezmysly.

Kedykoľvek zapíšeme axiómu, kritik môže povedať, že axióma platí len v určitom kontexte. S trochou vynaliezavosti kritik zvyčajne dokáže vymyslieť všeobecnejší kontext, v ktorom presná forma axiómy neplatí. Jednoducho neexistuje najvšeobecnejší kontext.

Tvorcovia programov majú tendenciu vnímať používateľov ako hlupákov, ktorých treba kontrolovať. Mali by radšej svoj program vnímať ako sluhu, ktorého pánom je používateľ a ktorý by ho mal vedieť ovládať. Ak dizajnéri a programátori premýšľajú o zdanlivých mentálnych vlastnostiach, ktoré ich programy budú mať, vytvoria programy, s ktorými sa bude zaobchádzať jednoduchšie, príjemnejšie – ľudskejšie.

Je ťažké byť dôsledný v otázke, či stroj naozaj „vie“, „myslí“ atď., pretože tieto pojmy sa nám ťažko definujú. Ľudským mentálnym procesom rozumieme len o niečo lepšie, než ryba rozumie plávaniu.

Kde je vôľa zlyhať, tam sa vždy nájdu prekážky.

Keď programujeme počítač, aby inteligentne robil rozhodnutia po zistení svojich možností, preskúmaní ich dôsledkov a rozhodnutí, ktorá je najvýhodnejšia, najmorálnejšia či čokoľvek iné, musíme ho naprogramovať tak, aby zaujal k svojej slobode voľby postoj v podstate rovnaký, aký k tej svojej musí zaujať človek.

Dá sa povedať, že aj také jednoduché stroje ako termostat majú presvedčenia, a mať presvedčenia sa zdá byť charakteristikou väčšiny strojov schopných riešiť problémy. Stroje, ktoré sa doteraz ľudstvu oplatilo zostrojiť, však málokedy majú presvedčenia o presvedčeniach, hoci také presvedčenia budú potrebovať počítačové programy, ktoré uvažujú o tom, aké poznanie im chýba a kde ho získať. Mentálne kvality typické pre ľudské motivačné štruktúry, ako láska a nenávisť, nebudú pre inteligentné správanie nevyhnutné, no pravdepodobne by sme počítače dokázali naprogramovať, aby ich prejavovali, keby sme chceli, pretože naše bežné predstavy o nich sa dajú pomerne ľahko preložiť do konkrétnych programových a dátových štruktúr. Iné mentálne kvality, napríklad zmysel pre humor a vnímanie krásy, sa zdajú byť oveľa ťažšie modelovateľné.